Mohyla je navŕšená na svahu údolia Cabajského potoka, pozdĺž ktorého je vystavená dnešná obec.

Po prvý raz spomína v odbornej literatúre v roku 1963 v súvise so zhodnotením výskumu mohyly z mladšej doby bronzovej v Čake. Archeologický ústav SAV v Nitre uskutočnil v Čápore v čase od 1. júla do 10. novembra 1969 pod technickým vedením K. Sedláka systematický výskum. Mohyla bola preskúmaná až po úroveň pôvodného podložia. Na násype mohyly sa rozkladala aj časť dedinského radového pohrebiska z 11. storočia. Nálezy (väčšinou keramika) sa získali z niekoľkých nálezových polôh. Nálezový materiál z násypových vrstiev mohyly je z dvoch pravekých vývojových úsekov – z okruhu lineárnej keramiky a z mladšej doby bronzovej. V intaktnej černozemi pod mohylovým násypom sa prišlo v blízkosti prepálenej plochy iba na dva tuhované črepy keramiky čačianskej kultúry. Z priekopy na severnej a severozápadnej strane mohylového násypu pochádza okrem keramiky spomenutej kultúry aj fragment tordovaného bronzového nákrčníka. V splavových vrstvách sa okrem nálezov patriacich čačianskej kultúre našiel aj ojedinelý črep laténskej keramiky, najmä však stredoveké i novoveké železné predmety. Niektoré kamenné predmety sa nedali kultúrne presne určiť.